Alkohol u priateľa
Dobrý deň.
Chcela by som poprosiť o radu s mojím problémom. Mám priateľa asi rok, z toho 3 mesiace spolu bývame. Kým sme spolu nebývali, akosi som to nevnímala. Ide o to, že môj otec je alkoholik. Pil celý môj život, ale posledných 10 rokov je to dosť intenzívne a riešiť to nechce. Celá rodina sme si pri ňom užili svoje a myslím, že nás to dosť poznačilo do budúcna. Ja osobne som "alergická" na opitých ľudí, mám z nich strach a hnusia sa mi. Nie som abstinent, pijem len ak je príležitosť - oslava, prípadne nejaké posedenie a ani v mladosti som nikdy nevymetala bary a nikdy som nebola opitá. Keď sme začali chodiť s priateľom, tak som si všímala u neho, ako je na tom s alkoholom. Za ten čas, čo sme spolu "iba" chodili, tak sa stalo raz, že sa dosť opil. Bola to oslava narodením jeho kamaráta a bolo tam dosť známych, s ktorými sa dlho nevidel, tak si skoro s každým pripil a dopadlo to zle. Bola to pre mňa dosť zlá skúsenosť, lebo ten zápach, vyjadrovanie a motorika opitého mi úplne pripomínal otca a všetky tie "zážitky", ktoré som si s ním "užila". Priateľ sa mi vtedy ospravedlnil, že to prehnal a odvtedy sa to dosť dlho nestalo. Potom sme začali spolu bývať, našiel si tu nových kamarátov a s tými sa akosi vždy nájde príležitosť niečo oslavovať. Stalo sa asi 3x, že prišiel veľmi opitý. Keď to bolo 1.x povedala som mu o svojom otcovi a o tom, že mi to nerobí dobre a že nechcem ho vidieť v takom stave. Sľúbil, že sa to nestane, ale stalo sa. Zakaždým, keď niekam išiel, prežívala som celé hodiny strachu, že zase príde opitý, nedokázala som sa na nič sústrediť a aj keď mi sľúbil, že si dá pozor, mala som strach, že to nedodrží. Niekedy prišiel v poriadku, ale 2x to bolo dosť zlé. Ja som mala celú noc strach, hnusil sa mi, lebo mi pripomínal otca a mala som chuť odísť od neho. Naposledy sa to stalo pred mesiacom a to som zase robila scénu, že nechcem aby to robil, že sa mi hnusí atď. Odvtedy bol pokoj, ale vždy keď mi povie, že skočí s kamarátom na pivo, tak prežívam ten strach a aj keď sa snažím mu veriť, tak tie hodiny, kým nepríde domov sú pre mňa hrozné.
Ja si uvedomujem, že to všetko je kvôli tomu, čo som zažívala s otcom. Chcela by som sa spýtať, ako to riešiť vo vzťahu k priateľovi. Viem, že nechcem žiť tak ako žije moja matka - v strachu, kedy príde a ako bude vyzerať otec. Keď sa to stalo s priateľom naposledy, tak som sa mu pohrozila, že ak to bude ešte raz, tak odídem. Odvtedy si dáva pozor, ale neviem, či má zmysel vyhrážať sa a dávať ultimáta. A vždy, ak povie, že chce si zájsť na pivo s kamarátom, tak som nahnevaná a následne ma zožiera strach. Ako sa toho zbaviť a ako vysvetliť priateľovi, čo prežívam pri tom, keď on si ide "len na jedno pivo"?
Ďakujem a prajem pekný deň.
Dobrý den. Myslím, že Vaše prožívání a úvahy jsou zcela na místě. Vaše zkušenost Vás z...