Vlastný vymyslený svet
Dobrý deň,
mám mladšiu sestru. Má 23r., študuje na VŠ, z môjho pohľadu je to naozaj milý a pozitívne naladený človek, ktorý sa dokáže tešiť aj z maličkostí a k šťastiu jej veľa netreba, je naozaj veľmi ukecaná, nikoho kto by rozprával viac ako ona nepoznám a keďže sa rada vzdeláva, aby mala čo najlepší všeobecný prehľad, je z nej človek, ktorý nemá problém porozprávať sa s hocikým o hocičom. Síce vystupuje ako sebavedomá mladá baba, má aj ona pár chýb ako nerozhodnosť alebo priliš všetko analyzuje či to čo spraví, bude také ako to od nej spoločnosť vyžaduje a semtam si nedáva pozor na jazyk, ale inak bola vždy v pohode. Podľa toho čo ja viem, v spoločnosti nemá problém, všetci ju považujú za dobráka a milého človeka, je to taký flegmatik, ktorý zvláda všetko, práveže keď sú ostatní na dne, ona príde a všetko dá do poriadku. Podľa mňa je celkom úspešná vo všetkom čo robí a je šikovná baba, ktorá pôsobí ako veľmi vyrovnaný človek a aj jej kamaráti, ktorých poznám, vravia, že je podľa nich absolútne v poriadku, práveže sa divia, prečo niekto ako ona, ešte nemá žiadny vzťah.
Toto leto sme sa dohodli, že príde na pár týždňov bývať ku mne. Ja som si vzala voľno v práci, môj priateľ nám nechával priestor, takže sme spolu boli doslova 24hod. denne. Bol to ako vždy skvelý čas, bavili sme sa, chodili von a pod. Pár krát som si všimla, že ked bola sama, zrazu sa len tak pousmiala alebo to vyzeralo, že sa s niekým rozpráva, nehovorila nahlas, ale trošku gestikulovala rukami ako pri rozhovore či pohybovala hlavou. Nepozdávalo sa mi to, tak som sa jej narovinu spýtala, že čo sa deje, či je v poriadku. Skončilo to plačom, pričom sa priznala, že si už niekoľko rokov si vytvára nejaký svoj vlastný svet, keďže v tomto reálnom nie je spokojná. A to bol pre mňa šok. Nič nenaznačovalo tomu, že by bola nešťastná. Jasné každému človeku sa niečo nepáči, ale aby to bolo až také, aby fantazirovala? Keďže mi ako staršej sestre zvykla všetko hovoriť, tak mi porozprávala aj o tomto.
Povedala mi, že si predstavuje, že má istých kamarátov, ako s nimi chodí na výlety, ako sa s nimi rozpráva a smeje, že v tom svojom svete má oveľa lepší život, pretože ten reálny ju nenaplňa a veľa vecí jej chýba. Že hoci má kamarátov, chýba jej niekto kto by jej bol naozaj blízky, že nemá žiadnu najlepšiu kamarátku ( musím povedať, že je to pravda, nikdy žiadnu takú kamarátku nemala, ale nevšimla som si , že by ju to veľmi trápilo, teda nedávala to najavo) a že tí kamaráti, ktorých má, sú síce dobrí kamaráti, ale nie sú to blízki kamaráti, že by chcela kamarátov, s ktorými by sa mohla len tak baviť a byť úplne sama sebou a zároveň, aby sa im mohla bez obáv so všetkým zdôveriť. Keď som sa jej spýtala, či sa svojim reálnym kamarátom nemôže zdôveriť, povedala, že to nie je ono, že im nemôže vravieť úplne všetko, bez toho, aby o tom nevedeli další ľudia a keďže si všetci o nej myslia, že je v pohode, tak jej problémy berú tak, ved ona si poradí ako vždy. A to, že by aj chcela niekoho kto by jej bol naozaj blizky, ale ani nevie ako si vytvoriť s niekým naozaj blízky vzťah, keď nikdy nemala najlepšiu kamarátku. Je pravda, že nemá žiadnych kamarátov zo základnej, kedže sme v tej dobe bývali na dedine a ona sa rozhodla, že pojde na 8-ročné gymnázium tak ako ja, jej kamarátky to vtedy brali ako "zradu" a prestali sa s nou baviť a potom na gymnáziu to bolo tiež trochu zložité, pretože takmer všetci boli z mesta a poznali sa zo školky či základnej školy, takže už sa tam vytvorili páriky hned na začiatku. Avšak nikdy nemala s nikým problém, nešikonovali ju, bavila sa s každým, no s tými ludmi sa stretávala v podstate len v škole, mimo nej to bolo ojedinele. Na začiatku to bolo preto, lebo ju nik nepoznal a bola akože cudzia, kedže nebola z mesta a potom to bolo kvoli tomu, že sa musela prisposobovať autobusovým spojeniam, takže to bolo komplikované a nemohla len tak neplánovane chodiť von. Síce blizko bývala jedna jej spolužiačka a zo začiatku spolu chodili von a bláznili sa, ale kedže ona rada robila bordel, pila a flákala školu, čo sa mojej sestre veľmi nepáčilo, proste boli presný opak, tak to po pár rokoch prestalo. Ďalej povedala, že žije podľa nej nudný život, že sa nemá čím pochváliť a že si myslí, že je pre ostatných nudná, že všetci ostatní sú podľa nej lepší, šikovnejší, zaujímavejší a vtipnejší než ona a hlavne toho dosiahli oveľa viac. Čo objektívne povedané nie je pravda, robila na roznych uspešných projektoch a to ako dokáže vychádzať aj s fakt hlúpimi ľudmi je obdivuhodné.
Potom mi povedala, že si vytvorila v hlave skupinku pár blízkych ľudí- jednu najlepšiu kamarátku a pár dalších, dokopy asi 4 ľudia a v hlave si vytvára rôzne situácie a do toho zaraduje reálnych ludi, reálnych kamarátov, rodinu a známych, takže to nie je celé úplne vymyslené. Ďalej si predstavuje, že raz je vynikajúca tanečníčka, inokedy akrobatka či surfistka a že cestuje po svete. Cestovanie bolo vždy v každej jej predstave. Proste predstavuje si všetko po čom túži a čo by chcela robiť a nemá to. Priznala sa však, že kým zo začiatku takéto predstavy boli ojedinele, teraz je to už každý deň a že si už vytvára v hlave aj dialógy a že ju celkom deprimuje, že je v reali nudná a nie taká ako vo svojej hlave. Je to normálne? Mám to nechať tak? Dosť sa o ňu bojím. Chcela by som jej pomôcť no neviem ako. Čo by ste poradili vy? Celkom sa za to hanbí, takže rodinu z toho na začiatok musím vynechať, pretože by sa mi už nikdy s ničím nezdôverila. Ďakujem za rady.
Specializace: Hypnoterapie, Psychologie Pracoviště: Soukromá poradna pro alternativní terapii, Lipník nad Bečvou
Dobrý den, Lubo, děkuji Vám za důvěru a podrobný popis okolností. Nemám ovšem stejně dosta...
